Publikácie do pozornosti

Publikácie členov a sympatizantov nášho združenia, ale aj iné zaujímavé počiny.


Tomáš Jahelka

Masarykova filozofia na Slovensku. Reflexia v prácach vybraných autorov v období 1918-1948

jahelka_obalka0

Masarykova filozofia nie je teoretická a akademická, netvorí systém a abstraktnú sústavu; je v prvom rade v tesnom spojení s praktickým životom. Obsahom jeho myslenia sú konkrétne problémy, ktoré prináša doba, aktuálna situácia a prežívané udalosti. Preto ho zamestnávajú tematické okruhy filozofie dejín, sociálnej otázky, náboženstva, krízy moderného človeka.
Podobné okruhy tvoria aj kapitoly knihy o Masarykovej filozofii a jej reflexii na Slovensku v prvej polovici 20. storočia. Reflexia Masarykovej filozofie je predstavená skrze vybraných slovenských autorov, pričom ťažisko tvoria práce neznáme či opomínané a znovuobjavené po desaťročiach. Práca nie je len popisným textom, ako by to mohla predpokladať deskriptívno-historizujúca téma, ale jej prínos je aj v prepojení dobových poznatkov s názormi súčasných masarykológov a v polemike s postojmi jednotlivých autorov. Publikácia je výsledkom snahy a zámeru objaviť nové, neprebádané a zabudnuté texty podávajúce reflexiu myslenia tejto kľúčovej osobnosti našich dejín.

„Predkladaná práca je mierne upraveným textom dizertačnej práce obhájenej na Katedre filozofie Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Jej témou je reflexia Masarykovho filozofického (spoločenského, politického, náboženského) myslenia v prácach vybraných slovenských autorov v období 1918-1948. T. G. Masaryk je osobnosťou, ktorého myslenie priťahovalo a inšpirovalo mnoho autorov, a to nielen v Čechách, ale aj na Slovensku. Naša publikácia chce byť predstavením reflexie Masarykovho myslenia v či už neznámych alebo skoro neznámych prácach slovenských autorov. Kládli sme dôraz na práce nachádzajúce sa zabudnuté v archívoch. Nepredstavujú síce zásadné ani prelomové myšlienkové bohatstvo v oblasti Masarykovho myslenia, ale ich význam spočíva práve v ich novoobjavení a aspoň čiastočnom sprístupnení prostredníctvom tejto práce.“

Tomáš Jahelka

Viac v tomto odkaze: http://fff.truni.sk/index.php?mod=publication&detail=249


Marcel Martinkovič

Politické myslenie Novej školy. Občiansko-národný program Slovenských novín

marcel

Publikácia približuje a analyzuje tie aspekty slovenského filozofického a politického myslenia, ktoré sa stali základom liberálne orientovaných úvah o rozvoji národnej individuality. Jej zámerom je o. i. prispieť k diferenciácii poznania slovenského politického myslenia.

„Vždy som si uvedomoval, že pre politickú prax a rozhodovanie sú kľúčové myšlienky, ktoré vychádzajú z úvah o cieľoch politiky, význame spoločného dobra, slobody, spravodlivosti, rovnoprávnosti, atď. Z tohto dôvodu som predpokladal, že pre lepšie pochopenie súčasných politických, kultúrnych, ale aj hospodárskych problémov našej spoločnosti je nevyhnutné podrobnejšie sa oboznámiť s historickým vývojom štátov v stredoeurópskom priestore. Preto som sa vo svojom štúdiu koncentroval najmä na dejiny politického myslenia a v rámci nich aj na filozofický a politický vplyv významných mysliteľov na kultúrny vývoj a politické úvahy slovensky hovoriacich vzdelancov, a to napriek tomu, že slovenské politické myslenie býva miestami reflektované ako neoriginálne. Moje poznatky a aj samotný text tejto knižky tomuto reduktívnemu náhľadu protirečia. Poznanie vlastnej kultúry, jej ideových tradícií, ale aj sporov by určite malo patriť k výbave vzdelaného občana. Aj tento fakt je jedným z momentov, ktorý formoval môj pôvodný záujem o spoznávanie a výskum našich intelektuálnych dejín.“

Marcel Martinkovič


Erika Lalíková

Realita a filozofia na Slovensku: Ján Lajčiak, Gejza Vámoš a Svätopluk Štúr

lalikova

„Pri zbežnom pohľade na stránky kníh venovaných interpretácii dejín filozofie na Slovensku sa pred našimi zrakmi rozprestiera doslova celé spektrum výnimočných postáv. Pravdou však ostáva, že len máloktoré z nich nezotrvali v nevďačnej pozícii epigóna či rozprávkara so slabšou fantáziou. Máloktoré z nich riskovali, išli nevychodenou cestou, ktorou vybočovali z radu. Ťažké, ba azda až nemožné je zamýšľať sa nad príčinami – dôvodmi, prečo sme si tak ťažko prerážali cestu k originálnemu filozofickému bádaniu. Prečo stále vystavujeme na obdiv, že v našich dejinách niet významného filozofa; prečo tak pohŕdame tým, čo by nás malo skôr napĺňať minimálne záujmom voči niektorým textom autorov, ktorí, napriek všetkým výhradám, ktoré voči nim máme, tvoria možno suterén stavby s názvom (slovenská) filozofia.“

„Čo spája, v čom spočíva ,súladenie‘ (a je tam vôbec nejaké ,súladenie‘?) spomínaných troch slovenských autorov, ktorých tvorba je už na prvý pohľad divergentná? Je mojím zámerom viesť čitateľa smerom, ktorý sa mi zdá byť schodným, zaujímavým, hoci plným prekážok, rázcestí a scestí, križovatiek a slepých uličiek? Priznávam sa úplne sebecky – je. Pri čítaní prác (najmä) slovenských intelektuálov som si nemohla nevšimnúť styčné body, ktoré sa čitateľovi priamo ponúkajú. Bez predsudkov, antipatie, ale aj bez nostalgie sa pokúšam vnímať, hľadať zdravé jadro, objavovať či budovať opätovne (pomyselný) mostarský most, ktorý spája dva rôzne svety, dve rôzne doby, riskujúc, že budem označená na staromilskú, nemodernú, málo ,in‘.“

Erika Lalíková


Martinkovič, M., Hamada, M., Krištof, P., Kačírek, Ľ.

Idey a vývoj slovenského národotvorného myslenia v 19. storočí

sm_martinkovic

Kolektívna monografia autorov – Milan Hamada, Pavol Krištof, Marcel Martinkovič a Ľuboš Kačírek – pojednáva o zásadných témach a osobnostiach, ktoré formovali slovenské národotvorné myslenie v 19. storočí (Kollár, Štúr, Záborský, Launer, Nová škola, Vajanský), venuje sa však aj reformačnému humanizmu, barokovej kultúre a Komenskému, či dejepisnému spracovaniu udalostí na Slovensku v 19. storočí.

Viac v tomto odkaze: http://fff.truni.sk/index.php?mod=publication&detail=176


Peter Rusnák

Čítanie z Heideggera. Divertimento ku komparatívnej etike

rusnak_2013

„Kniha je príbehom hľadania autora, ktorý sa stretol s Heideggerom v existenciálne významnej udalosti svojho života a na túto udalosť stretnutia už nedokáže zabudnúť. Jej objektívnym zámerom je predstaviť Heideggerovu filozofiu gymnaziálnym študentom, ktorí sa s filozofiou stretávajú a podnietiť ich k hlbšiemu štúdiu pramennej i sekundárnej literatúry. V prípade poslucháčov univerzitného štúdia by mohlo ísť o akési propedeutické cvičenie k následným analytickým výkonom myslenia.“

Viac v tomto odkaze: http://fff.truni.sk/index.php?mod=publication&detail=208

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *