Pripravujeme publikáciu o diele lekára doc. Juliána Podobu a vymiznutí endemického kreténizmu zo slovenskej spoločnosti

V spolupráci so slovenskou lekárskou špičkou v oblasti endokrinológie a klinickej psychiatrie pripravuje občianske združenie Communio Minerva v roku 2021 publikáciu o význame životného diela lekára a vedca doc. MUDr. Juliána Podobu, CSc., vďaka ktorého výskumu a pôsobeniu došlo k vymiznutiu strumy a endemického kreténizmu zo slovenskej spoločnosti.

Publikácia bude obsahovať poznatky súčasnej lekárskej vedy o význame jódu pre správne fungovanie ľudského organizmu ako i popis dôsledkov jeho deficitu. Rovnako sa publikácia zameria na zdanlivo netušené súvislosti a dopady tejto témy, ktoré dodnes neboli popísané. 

Na pozadí veľkých dejinných udalostí, známych z učebníc dejepisu či náučných televíznych dokumentov, sa totiž občas odohrávajú kardinálne premeny spoločnosti, ktoré sa v týchto učebniciach a dokumentoch nenachádzajú. Nepoznané a zo zákrytu sa k nám prihovárajú iba slabým šepotom umeleckej tvorby, tradovaných príbehov či výpovedí z nesúvisiacich vedných odborov. No i tieto výpovede dokážu pred pozorovateľom dejín našej spoločnosti odhaliť fenomény, ktoré by pred ním boli za iných okolností skryté.

V roku 1865 bratislavský mestský lekár Gerley upozornil na rozšírenie endemického kreténizmu a strumy v oblasti Žitného ostrova. Tieto choroby postihovali rovnako pôvodné ako i prisťahované obyvateľstvo. Stačila jedna generácia a zo zdravých rodín sa stali rodiny postihnuté spomínanými chorobami. V oblasti, kde podľa dobových záznamov žilo niečo viac ako 100 tisíc obyvateľov, bolo cca. 3% obyvateľstva postihnutých endemickým kreténizmom. (Ide o údaj zachytený dobovými formami diagnostiky).

Iba 20 rokov po správe dr. Gerleyho napísal Martin Kukučín poviedku Neprebudený.  Hlavnou postavou tohto tragického diela je mentálne zaostalý pastier husí Ondráš Machuľa: Postava malá, nevyvinutá, zhrbená. Keď kráča, ruky mu vopred celembajú ako cepy – celý človek málo ponáša sa na človeka. Ľudia s útrpnosťou hľadia naň a s istou šetrnosťou chovajú sa k nemu, ako k malému, slabému dieťaťu. Ak rieši niečo, to je vždy detinské. Čo robí, to má i teraz náter chlapeckosti na sebe.

V rovnakej dobe, v akej Kukučín takto charakterizoval Machuľu, podal iný bratislavský mestský lekár Lendvay mestským radným ďalšiu zo správ o výskyte strumy a endemického kreténizmu v oblasti Žitného ostrova. Dr. Lendvay si okrem iného všimol, že v miestnych slovenských pomeroch sa kreténi často živili ako pastieri husí, vydaní na milosť a nemilosť svojej rodnej obci a rodiny.

Znie to až neuveriteľne, no zo správy dr. Lendvaya sa k nám akoby prihováral Ondráš Machuľa. Obsahový prienik, napriek odlišnému slovníku, nám udiera do očí o to viac, že postava mentálne zaostalého pastiera/poľnohospodára sa stáva od istého momentu archetypálnou: po Machuľovi prišiel Maco Mlieč a Ťapákovci, po Kukučínovi Gregor-Tajovský a Timrava. Slovenský literárny realizmus uchopil svojím kritickým jazykom slovenský život bez prikrášlení a ornamentov. A je celkom možné, že zachytil i niečo, čo nebolo jeho zámerom a čoho význam sa pred nami zjavuje iba v kontexte iných vedných odborov.

A práve na tejto interdisciplinarite bude plánovaná publikácia postavená. Na jej vydanie vyhlásime verejnú zbierku a ako už je zvykom, každý, kto do zbierky prispeje, obdrží od nás výtlačok.

Ďalšie informácie o obsahu knihy, autoroch a termíne jej vydania (vrátane informácií o možnosti zapojiť sa do zbierky) budeme zverejňovať po 15. 4. 2021.

© 2021 Communio Minerva | Theme: Storto by CrestaProject WordPress Themes.