Naše publikácie

Ivan Dérer: Antifierlinger III. Mníchov 1938

Vydali sme tretiu časť rozsiahleho Dérerovho spisu Antifierlinger.

„… Dérerova analýza obdobia, ktoré predchádzalo Mníchovskej dohode, je nesporne zaujímavým príspevkom do dejín českého a slovenského politického myslenia. Dérer napísal svojho Antifierlingera v rokoch cenzúry a komunistického monopolu na interpretáciu dejín. Napriek tomu, že ho komunistický režim prenasledoval, väznil a odsúdil ho aj na prepadnutie osobného majetku, nedal sa ním zlomiť a umlčať. V rozsiahlom diele písanom „do šuflíka“ o udalostiach a politických aktéroch, z ktorých mnohých ako dlhoročný politický činiteľ poznal, sa prezentoval i osobným svedectvom a originálnymi teoretickými úvahami…“

Milan Katuninec

„Knižná publikácia Ivana Dérera Antifierlinger III. Mníchov dovršuje Dérerovo dielo, týkajúce sa československej politiky v dvadsiatom storočí – nie je totiž len Antifierlingerom, polemikou a protifierlingerovskou filipikou, ale predovšetkým Dérerovým pohľadom a názorom na dobovú československú politiku.

Dérer napísal príspevok k politickým dejinám svojej doby, ale aj politický životopis Zdeňka Fierlingera. Často ide až do podrobných okolností a niekedy až do drobných životných detailov, ktorými vysvetľuje postoje niektorých aktérov procesu, ktorý viedol k Mníchovskej dohode. Čo sa týka postavy samotného Fierlingera, je postavená na rovnakej optike ako v prvých dvoch dieloch. Dérer ukazuje základné rozdiely v postojoch Fierlingera pri vzniku Československa v roku 1918, pred a počas druhej svetovej vojny, po roku 1945 a najmä po roku 1948, a vysvetľuje ich dôvody, lebo práve Fierlingerove dezinterpretácie a manipulácie nasvecujú spätne jeho celoživotnú činnosť.

Dérerova správa neukazuje sklon vytvárať ilúzie o schopnostiach vysokých československých medzivojnových úradníkov. Odškálovane poukazuje aj na predmníchovské rozdiely v osobných postojoch vedúcich československých politikov, ale aj na ich postoje po Mníchove. S veľkou akríbiou si všíma aj postoje a skreslenia faktov francúzskych, anglických diplomatov, ale aj politikov. Povedzme to aj takto – medzi československými, západnými a sovietskymi politikmi sa nenašiel ani jeden, a platí to samozrejme aj o Edvardovi Benešovi, kto by sa jednoznačne a jasne vyslovil proti nemeckému ultimátu. Nemyslím si však, že o osudových rozhodnutiach rozhodovala nekvalita vysokých úradníkov, ale celkom iste spôsob rozhodovania najvyšších politikov štátu. V Československu sa nenašiel ani jeden, vrátane prezidenta Beneša, ktorý by sa jasne vyjadril, že štát treba brániť za každú cenu.

Ivan Dérer píše, že československá a Benešova politika viedla k Mníchovu, a bol to Mníchov tragický, ale nie nečestný. V tom vidí rozdiel od rozhodovania v takých štátoch ako Poľsko a Sovietsky zväz, ktoré síce na rozdiel od Československa podpísali s Nemeckom dohodu o priateľstve a spolupráci, ale museli sa dožiť svojho Mníchova v podobe krvavej vojny.

Neistota v rozhodovaní je napokon pochopiteľná v prípadoch, keď politik rozhoduje o živote a smrti miliónov ľudí, ale treba pre historickú spravodlivosť poznať aj druhú stranu mince, že československá politická elita nebola pripravená a spôsobilá v septembri 1938 brániť Československo za každú cenu.

Kniha Ivana Dérera je dôkladnou a podrobnou správou o rozhodujúcich udalostiach čias, v ktorých sa rozhodovalo o osudoch Československa. Je zároveň aj správou o mentálnej mape doby a osobitne Zdeňka Fierlingera a jeho oportunizmu. Nebolo to síce zámerom Dérerovej správy, je však aj knihou, ktorá jasne ukazuje, že postupné ustupovanie, aj keď len kúsok po kúsku, nemá v časoch narastajúcich napätí a konfliktov nádej na úspech.

Aj Ivan Dérer mal svoje ilúzie. Jednu z nich vyjadril v téze o správnosti Benešových základných rozhodnutí, druhú v dôraze na „princíp sovietskeho nevmešovania sa do československej politiky“. Sovietsky zväz vždy prenechal špinavú prácu na domácich pomáhačov, až potom prevzal moc. Obe ilúzie napokon zdielal Dérer s Benešom.

A ešte jedna vec: Dérer ukazuje nepripravenosť Francúzska, Veľkej Británie, Poľska a Sovietskeho zväzu vstúpiť do vojny s Nemeckom. Preto odmietli pomoc Československu. Už o niekoľko mesiacov však museli do vojny vstúpiť – nepripravení.

Dérerove antifierlingerovské polemiky a filipiky majú však ešte jedného hrdinu – Edvarda Beneša. Beneš vychádza Ivanovi Dérerovi ako ambivalentná postava – na jednej strane radšej odstúpil, akoby kolaboroval, či už s nacistickým Nemeckom alebo s komunistickým Sovietskym zväzom, a to na rozdiel od veľkej väčšiny moderných českých a slovenských politikov. Na druhej strane sa v dvoch kľúčových situáciách, v roku 1938 a v roku 1948 nepostavil proti zjavnému násiliu, ktorá potom dlhodobo utváralo podobu československej, českej a slovenskej politiky dvadsiateho storočia.“

Peter Zajac

publikácia v pdf: Antifierlinger_III


Ivan Dérer: Antifierlinger II. Politické pamäti 1914-1938

Vydali sme druhú časť rozsiahleho Dérerovho spisu Antifierlinger.

obalka_predna

„Ivan Dérer je širšej slovenskej verejnosti známy predovšetkým ako nekompromisný stúpenec jednotného československého národa. Tento významný sociálnodemokratický politik obdobia prvej Československej republiky bol však aj väzňom dvoch totalít. Napriek tomu, že na vlastnej koži spoznal, čo je to koncentračný tábor i komunistické väzenie, nezostal pasívnym ani po tom, čo bol „vyradený“ z politického života a za dôležité považoval reagovať aj na knihu bývalého sociálneho demokrata Zdeňka Fierlingera Zrada československé buržoasie a jejích spojenců (1951). Fierlinger, ktorý zastával od apríla 1945 do 2. júla 1946 funkciu predsedu československej vlády, bol pravdepodobne už v tridsiatych rokoch 20. storočia agentom sovietskej tajnej služby. Dérer však jeho politický „obrat“ spája až s neskorším obdobím. V Antifierlingerovi, ktorého prvá časť (politické pamäti z rokov 1945-1949) vyšla už v roku 1993, mapuje Dérer pútavým štýlom i politický vývoj obdobia, v ktorom bol sám novinársky a politicky činný. Antifierlingerom sa jednoznačne hlási k politickému dedičstvu Tomáša G. Masaryka a Edvarda Beneša.“

Milan Katuninec

Antifierlinger II vychádza – ako dokladá autor Predhovoru Roman Jančiga – z textu, ktorý napísal Ivan Dérer z cenzúrnych dôvodov pro domo. Je druhou časťou spisu, zahrnujúceho chronologicky podľa toho, ako jednotlivé časti Dérer písal, obdobie rokov 1945-1948 so zameraním na februárový komunistický puč, obdobie rokov 1914-1938 so zameraním na roky 1914-1918 a otázku zásluh československého odboja pod vedením T. G. Masaryka a obdobie jesene 1938 a udalostí, ktoré predchádzali prijatiu Mníchovskej dohody československou vládou so zameraním na alternatívu osamotenej vojny Československa proti Nemecku.
Primárne je druhý diel Antifierlingera polemikou s knihou Zděnka Fierlingera Zrada československé buržoasie a jejích spojenců z roku 1951. Polemická odvaha Ivana Dérera nespočíva v tejto súvislosti ani tak v samotnej priezračnosti argumentácie, ktorá už nemá dnes povahu ideologického kontrabandu, ale štandardného poznania, že sa Dérer, perzekvovaný v najhorších časoch komunistického režimu, oprel o demokratický étos, a miestami až apologetický tón, s akým pristúpil k Masarykovmu a Benešovmu odkazu. To bol hlavný rozdiel Dérerovho života dôsledne demokratického sociálneho demokrata a Fierlingera, ktorý dezertoval a tento odkaz zradil. Ak hovorím, že z dnešného pohľadu je Dérerova polemika samozrejmá, myslím tým najmä to, že Dérerovi vcelku stačilo vyvrátiť Fierlingera samotným Fierlingerom, čo aj vecne a argumentatívne urobil.
V tomto zmysle je z dnešného hľadiska podstatnejšie niečo iné. Dérer svojím textom (hoci to celkom iste nebol jeho prvotný, ani druhotný zámer) napísal príbeh dezercie a zrady, dezercie nehanebnej, lebo Fierlinger sa neostýchal napľuť si do tváre, aby potvrdil svoju prijateľnosť pre komunistický režim a zrady totálnej, založenej na politickom premete, ktorým Fierlinger poprel celý svoj život v prospech antagonistického režimu, lebo sa mu totálne podrobil a dal z čiste utilitárnych dôvodov plne do služieb. Odpudzujúca nie je len samotná povaha premetu, ktorá nebola v tých, ale nie je ani iných časoch až taká ojedinelá, ale jej dodatočné zdôvodňovanie, vyvracajúce všetko, čo o vzniku a existencii Českoslovenka v rokoch 1918-1938, v časoch vojny a v prvých povojnových rokoch Fierlinger povedal a napísal.
Dezercie a zrady poznáme aj dnes, nie sú výnimočné ani ojedinelé. V tom je Zdeněk Fierlinger len exemplárny predchodca, antecendent dnešných dezertérov a zradcov. Dokumentárne je však Dérerov spis osobným dobovým svedectvom o tom, že aj v najhorších časoch si človek môže myslieť to, čo je v príkrom rozpore s dobovým vymývaním mozgov a napísať, o čom je naozaj presvedčený, hoci vie, že nepíše pre prítomnosť, ale pre latentných budúcich čitateľov. Pravda, ak je dostatočne integrálnou a pevnou osobnosťou, a to Ivan Dérer bezpochyby bol. Aktuálne je však jeho príbeh najmä svedectvom o tom, k čomu vedie kolektívna strata pamäti – nielen k tomu, že človek môže povedať a napísať čokoľvek bez začervenania a s vedomím, že sa „nič nestane“, ale aj k tomu, že mu to v spoločnosti prejde a že sa mu to oplatí, účasťou na moci, vo vplyve, ale aj pekuniárne. Nevypovedá to len o ľudskej povahe a psychológii nehanebnosti, ale aj o samotnej dobe, ktorá takéto premety pripúšťa, či dokonca odmeňuje, čo platí aj o prípade Bohumíra Šmerala, ktorý musel zrejme ako totálny oportunista ležať Dérerovi aj osobne v žalúdku. Vyplýva to z Dérerovho spôsobu uvažovania a písania, ktorý nie je neutrálny, lebo jeho spis nie je vedeckým pojednaním, ale polemikou.
Dérerov spis však nie je v prvom rade opisom politickej fyziognómie jedneho historického kolapsu politickej integrity jedného politika a jednej strany. Dérer píše príbeh prvej svetovej vojny ako predpolia vzniku Československa a jeho osudu v rokoch 1918-1938. Dérer používa pri politickej analýze jasné kritériá. Jeho tromi kľúčovými slovami sú demokracia, štátna suverenita a Západ. Dérer si samozrejme uvedomuje európske a svetové geopolitické a ekonomické súradnice Československa v prvej polovici dvadsiateho storočia. V súlade s Masarykom ich však vždy vníma na pozadí vzťahu medzi demokratickým, čo uňho znamená slobodný, politicky pluralitný, republikánsky a monarchickým, oligarchickým a autokratickým. Táto dôslednosť je u Dérera základom jeho názorovej pevnosti, a to napriek dobe, v ktorej Dérer svoj spis písal a chcela „na večné časy“ inštalovať spoločenský poriadok, ktorý Dérer striktne odmietol, a to aj v prípadoch, keď sa odkláňal od Eduarda Beneša a jeho „strednej cesty“. Dérerovo odmietnutie Leninovho a Stalinovho komunistického modelu spoločnosti a politickej praxe je ešte aj dnes jasnozrivé. Treba to na tomto mieste povedať aj preto, že Dérer bol sociálnym demokratom a socialistom, odmietajúcim radikalizmus komunizmu, ale aj kapitalizmu a hľadal – dobovo iluzórne – možnosť prepojenia ich najlepších vlastností. V čase písania spisu bol preňho vzorom škandidávsky model, ale o jeho jednoznačnom odmietnutí sovietskeho modelu nemôže byť v tomto spise pochýb. Rovnako ako nemôže byť pochýb o Dérerovom presvedčení o západnom ukotvení Československa. Z dnešného hľadiska je pritom zaujímavé, že z Dérerovho textu presvitá aj zásvit Masarykovej a Wilsonovej idey federatívnej Európy a Spojených štátov európskych, ktorú po druhej svetovej vojne na chvíľu oživil Winston Churchill.
Treba však povedať, čo je na prvý pohľad prekvapujúce – svojou kľúčovou trojicou pojmov Dérer nadväzuje na Štúrovu koncepciu moderného slovenského politického národa z rokov 1844-1848. To si treba uvedomiť v historickom spore o povahu moderného slovenského politického národa, ktorú založil už Ľudovít Štúr v dvoch protikladných konceptoch, v manifestovanom, patentnom, verejne prítomnom koncepte z obdobia pred a okolo roku 1848 a v skrytom, latentnom, či ako hovoril Alexander Matuška apokryfnom koncepte Slovanstva a sveta budúcnosti po roku 1849, založenom na idei spoločného štátu všetkých Slovanov pod strechou cárskeho Ruska, samoderžavia, pravoslávia a ruštiny ako jazyka spoločnej komunikácie. Tento spor je v moderných dejinách Slovenska kľúčový, prebieha nielen v celom devätnástom a dvadsiatom storočí, ale aj dnes.
V Dérerovom spise sú, pravda, aj témy a miesta, ktoré väčšmi vypovedajú o tom, čo pokladal za horúce (postoj legionárov za prvej svetovej vojny, protimaďarské filipiky, antinemecký postoj v otázke možného zjednotenia Nemecka, stredoeurópska federácia), ale čo už medzitým aspoň na istý čas vychladlo, lebo sa zmenili východiskové vnútropolitické aj geopolitické predpoklady a východiská, rovnako ako pri jeho úvahách o „strednej ceste“, ktorá – ako sa ukázalo – neviedla k spájaniu Západu a Východu, ale k štyridsaťročnému povojnovému sovietizačnému zovretiu vo východnom vojenskom a ekonomickom bloku.
Antifierlinger II Ivana Dérera nie je len zaujímavým dobovým svedectvom, ktoré konečne uzrie svetlo sveta, ale aj textom, vo viacerých ohľadoch podnetným aj v dnešnej situácii. V mnohom totiž riešime rovnaké, alebo podobné problémy a spis Ivana Dérera môže byť pre nás odovzdaním osobného, autentického svedectva, poučením aj varovaním.“

Peter Zajac

publikácia v pdf:
Antifierlinger_II


Jančiga, R. – Jahelka, T. (eds.):
Ivan Dérer: K diskusii o čechoslovakizme

Druhým počinom nášho združenia je vydanie doteraz nepublikovaného diela Ivana Dérera nachádzajúceho sa v archíve pod názvom K diskusii o čechoslovakizmu.

Roman_obalka_PRESS1

„Rukopis knižnej publikácie Ivan Dérer: K diskusii o čechoslovakizme obsahuje predhovor Romana Jančigu o živote a diele Ivana Dérera, polemickú stať Ivana Dérera K diskusii o čechoslovakizme z roku 1968, kedy sa začalo na Slovensku diskutovať o československej federácii, sprievodný obrazový materiál, spomienku Dérerovho vnuka Víta Černého a heterogénny súbor štúdií o problémoch Československa v rozličných historických obdobiach.
Jadro knižnej publikácie tvorí stať Ivana Dérera K diskusii o čechoslovakizme. Na túto vášnivú obhajobu čechoslovakizmu sa možno pozerať z dvoch historických perspektív. Jednu tvorí jednoduchý fakt, že čechoslovakizmus ako historický koncept nepotvrdil svoju platnosť. Ukázalo sa, že koncept, ktorý vychádzal z organistického modelu historickej nevyhnutnosti Československa, platil len v historicky vymedzenom čase, Rovnako však neplatil neobmedzene historický koncept, ktorý vychádzal z večnosti Habsburskej ríše, či z toho, že „mimo Uhorska niet života“, a ani ten, ktorý počas druhej svetovej vojny tvrdil, že „mať štát znamená život“. Lebo historické modely sú vždy konštruktmi, ktorých platnosť a primeranosť potvrdzuje prax.
Druhú historickú perspektívu tvorí rad otázok, ktoré si položil Ivan Dérer a majú platnosť aj dnes. Prvou je otázka zmyslu a účelu existencie Československa. Čechoslovakistický koncept, vychádzajúci z predstavy jedného politického národa s dvoma rovnocennými vetvami, českou a slovenskou, vyplýval z potreby vytvoriť v Československej republike väčšinovú československú kolektívnu identitu ako protiváhu voči nemeckej a maďarskej menšine. Táto potreba bola zrozumiteľná a Ivan Dérer ju opakovane zdôrazňuje, ale na vznik moderného politického československého národa nestačila. Vnútorná diferenciácia, ktorá sa začala v polovici devätnásteho storočia „československou rozlukou“ a viedla k vzniku dvoch samostatných moderných politických národov, Čechov a Slovákov, zodpovedala primeranejšie reálnym historicko-politickým podmienkam, a to ako vo vzťahu medzi Slovákmi a Čechmi, tak aj v stredoeurópskych a európskych historických pomeroch.
Inou otázkou je však zmysel a účel existencie Československa ako štátu dvoch národov a viacerých národností. Táto otázka nie je uzavretá ani po rozdelení Československa a vzniku dvoch samostatných štátov, lebo jej odpoveď je daná historickým zodpovedaním otázky, akú šancu majú pri takej historickej blízkosti dvoch národov dlhodobo v Strednej Európe dva menšie štáty oproti jednému väčšiemu; táto otázka nie je v tejto chvíli definitívne zodpovedaná.
V súvislosti s otázkou zmyslu existencie československého štátu možno však chápať aj niektoré kľúčové odpovede Ivana Dérera. Ide predovšetkým o základnú otázku, či bola historická existencia Československa pre Slovákov a Čechov prínosom. Vášnivá odpoveď Ivana Dérera ukazuje na základe mnohých štatistických, ale aj kultúrnych, vzdelanostných a mentálnych faktov, že vznik Československa a jeho demokratická, slobodná podoba v rokoch 1918 – 1939 znamenala pre Slovensko veľký historický prínos. V polemike s hlasmi, odsudzujúcimi československú ideu ako ideu koloniálnu, spočíva aj dnes veľký význam Dérerovej štúdie, a to aj v súvislosti s dnešnými postkoloniálnymi teóriami, navrubujúcimi na rakúsky, rakúsko-uhorský a československý priestor strednej Európy mechanicky podmienky, platné v posledných dvoch storočiach v afrických a ázijských koloniálnych ríšach, či prípadne ešte skôr v Amerike a Austrálii.
Étos state Ivana Dérera však spočíva aj v dôslednom, radikálnom demokratizme jeho uvažovania. Najzreteľnejšie to vidno na jeho odmietavom vzťahu ku komunistickému režimu ako režimu totalitnému, pričom však treba povedať aj to, že si bol v čase jej písania vedomý aj reálneho veľmocenského postavenia Sovietskeho zväzu.
Kniha má ešte jeden historický význam. Predstavuje Ivana Dérera ako slovenského vlastenca s výnimočnou mierou totožnosti medzi slovami a skutkami. Ivan Dérer bol vášnivým masarykovcom. V masarykovskom zmysle to uňho znamenalo predovšetkým stáť si za názormi slovom a činom. Nestal sa oportunistom a trikrát v živote sa dostal v rozhodujúcich situáciách do väzenia – v posledných dňoch Rakúsko-Uhorska, za Protektorátu a v komunistickom Československu. V tom je jeho životný príbeh, ktorý čitateľovi sprostredkuje aj jeho spis K diskusii o čechoslovakizme, v slovenských dejinách jedinečný.“

Peter Zajac

„Výskum v rámci dejín ideí a premýšľania o vývoji a formovaní slovenskej národnej identity obsahuje aj diskusiu o povahe, dôvodoch a zdrojoch čechoslovakizmu. Mladí vedci z občianskeho združenia Communio Minerva sa vo svojom najnovšom vydavateľskom počine zamerali prostredníctvom publikovania doteraz neznámeho Dérerovho rukopisu na otázky, ktoré sa spájajú so zmienenou myšlienkovou konštrukciou. Vo svojich textoch ponúkli novú interpretačnú optiku na otázku slovensko-českých vzťahov, a to nie len v ich historickej perspektíve, reprezentovanej Dérerovým textom, ale aj štúdiami najmä mladej generácie pôsobiacej v spoločenskovedných odboroch ako ekonómia, história, právo či politológia. Výsledkom ich bádania a zamýšľania sa nad významom čechoslovakizmu v rámci formovania modernej národnej identity Slovákov je aj predkladaná publikácia. Jej komplexný charakter vystihuje zámer jej editorov – prispieť aj touto formou do slobodnej a kritickej diskusie o jednotlivých aspektoch, ktoré formovali slovenské politické myslenie začiatkom dvadsiateho storočia.“

Marcel Martinkovič

publikácia v pdf:
K diskusii o čechoslovakizme


Zborník k osemdesiatym narodeninám Milana Hamadu

Prvou tlačenou publikáciou nášho združenia je zborník V službe kultúrnosti a humanity vydaný k osemdesiatym narodeninám prof. Milana Hamadu, významnej osobnosti v oblasti kritiky, histórie a teórie literatúry a kultúry.

IMGP0551.5

 “Myslenie a životný príbeh Milana Hamadu je výzvou pre nás všetkých, najmä v kontexte zodpovednosti za rozšírenie poznania našich kultúrnych dejín a v rámci nich aj diela tejto osobnosti našej kultúry. Ide o to, aby sa aj v dnešnej slovenskej spoločnosti, v ktorej pretrváva nezáujem o vlastné dejiny, kultúru a veci verejné, rozvíjalo poznanie o jednotlivých aspektoch našej kultúry a v rámci neho aj poznanie a ocenenie osobností, ktoré boli a sú viditeľnými nositeľmi občianskych cností.
Aj z tohto dôvodu stojí za povšimnutie a verejné ocenenie práca a myslenie Milana Hamadu, ktorého životný príbeh má pre mňa a mnoho poslucháčov, ktorých ako vysokoškolský pedagóg učil po roku 1989, význam príkladu nezlomnosti ľudského ducha a nepretržitého a nikdy nekončiaceho zápasu o pravé pochopenie hodnoty slobody a významu mravnej integrity. Život a dielo profesora Milana Hamadu tak zostáva pozitívnym vzorom pre tú časť slovenskej spoločnosti, ktorá si uvedomuje, že zápas o mravnú kultiváciu človeka a jeho slobodu sa ani v demokratickej spoločnosti nekončí a pokiaľ nechceme rezignovať na hľadanie a realizáciu skutočných hodnôt vo svojom živote, musíme sa s odvahou, vytrvalosťou a vnútornou silou Sizyfa hýbať za svojím cieľom, aj keď sa zdá, že ho nikdy nedosiahneme.”

Marcel Martinkovič

„Veľmi si cením, že skupina mladých vedcov pripomenula a vyzdvihla životné dielo Milana Hamadu. Spolu s Oskárom Čepanom ho považujem za kľúčovú osobnosť v dejinách modernej slovenskej umenovedy. Hamadu obdivujem nielen za jeho monumentálne kritické dielo, ktoré znesie porovnanie s európskou interpretačnou špičkou, ale aj za jeho odvážne a nekompromisné ľudské postoje. Hamada zostáva výnimočnou slovenskou osobnosťou a táto knižka nám v pravý čas pripomenula, aby sme ho čítali stále znova.“

Michal Hvorecký

zbornik titulka1

zborník v pdf:
V službe kultúrnosti a humanity

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *